Kapustné záhrady v Košútoch
28.12.2021 sme sa v tomto roku posledný krát vybrali na spoločnú prechádzku v prírode. Zamierili sme do Kapustných záhrad v Košútoch.
Kapustné záhrady – napriek svojmu názvu sa v nich kapusta nepestovala. A odkiaľ teda pochádza tento názov? Sú dve teórie. Prvá je, že záhrady sa nachádzajú na bohatých, humoidných, nivných pôdach a práve kapusta pre svoj rast potrebuje takúto pôdu. Druhá teória hovorí, že vyskytujúce sa trsy ostrice metlinatej z diaľky pripomínajú kapustné hlavy. Ale pravda je aj možno niekde inde, pretože Matinčania neboli prezývaní len ako Kalužiari ale aj Kapustniari.
Kapustné záhrady v Košútoch sa vyskytujú v kline jordánskej a vážskej terasy, dnes ich poznáme pod názvom martinské terasy. Aj blízky Atilov hrob je pozostatkom dlhodobého pôsobenia vôd Turca, Váhu a Jordánu. Terasy tvoria prirodzenú krajinnú hranicu, ktorá zadržiava splaveniny (často hnojivá) z okolitých polí.
Aj keď sa hovorí, že príroda v zime „spí“, opak je pravdou. Čerstvé krtince či stopy v snehu upozorňujú na čulý okolitý život. Vianočný sneh v blízkosti panelákov umožnil deťom veselé šantenie, nám čítanie stôp v snehu prezradilo „hopkanie“ zajacov, „čiarovanie“ líšok, pobiehanie kuny i jemné stopy drobnej ryšavky.
Význam kapustných záhrad nespočíva len v jedinečnosti zastúpených rastlín a živočíchov. Tento priestor vytvára v letných mesiacoch „jazerá“ studeného vzduchu, ktorý zabezpečuje dostatočnú vlahu a príjemnú klímu nám, rastlinám a živočíchom. Snahou projektu Náš Turiec, kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ je upriamiť pozornosť na okolitú turčiansku prírodu. Všetkými zmyslami vnímať jej krásu, poetiku, ale aj ohrozenia. Na drobných plôškach sme si cibrili pozorovanie detailov, hovorili sme o procesoch a vzťahoch v prírode. V tomto roku sme sa stretli sedem krát. Spoznali sme Silavu so zákutiami, Sklabinský potok, Lužný les v Ďanovej, krajinnú mozaiku Piatrovej, Koštiansky Turiec, Záturčiansku úvalinu i Kapustné záhrady v Košútoch.