Známi neznámi (v týchto časoch) – Zuzana Palenčíková
Počas roka 2020 divadlo na Slovensku oslavuje viaceré jedinečné jubileá – a paradoxne práve v tomto roku nedostalo patričný priestor nielen na svoj bežný chod a prácu, ale ani na oslavy. Je nám ľúto, že nie je možné odprezentovať čarovný svet divadla v plnej jeho kráse tak, ako si to väčšina umelcov naplánovala. Preto sme sa v TKS rozhodli venovať októbrový cyklus „Známi neznámi (v týchto časoch)“ spomínanej téme.
Hľadali sme intímne výpovede, ako by sa vyznali zo svojho vzťahu k divadlu, tí najpovolanejší…
Na sklonku októbra sme s našimi otázkami oslovili aj Zuzanu Palenčíkovú, spájanú najmä s populárnym festivalom Dotyky a spojenia. Je to však práve Zuzka Palenčíková, ktorá stojí dramaturgicky aj za inscenáciou SKD „A budeme si šepkať“. Inscenáciu tvorí mozaika prevažne autobiografických textov štyroch charizmatických žien slovenskej literatúry. Téma ženstva a materstva akosi vystupuje do popredia a rezonuje v Zuzaninom osobnom i pracovnom živote. Minulý rok tak vďaka spolupráci Turčianskeho kultúrneho strediska so Základnou umeleckou školou na Mudroňovej ulici a Zuzanou Palenčíkovou (autorkou a dramaturgičkou), režijne s Pavlou Musilovou, uzrela svetlo sveta ďalšia zaujímavá inscenácia : „Proti prúdu“ – zachytávajúca život Eleny Maróthy Šoltésovej.
1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ?
Nespomínam si konkrétne na prvý kontakt. Bolo to jednoducho martinské divadlo, vtedy ešte Divadlo Slovenského národného povstania a inscenácie ako Dotyky a spojenia, Baal, Čakanie na Bohoša, Bláznove zápisky – vtedy som si prvýkrát uvedomila, aké môže mať divadlo silu.
2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote?
Ani nie. Nechcem, aby bol môj život divadlo. Nerada na seba upozorňujem výzorom. Ale teraz mi napadá, že máme v žilinskom divadle inscenáciu hry Miklósa Forgácsa Bezzubatá, kde herci nosia čierne rúška. A rúško nosím aj v bežnom živote (nie to z tej inscenácie 😊) a považujem to za jedno z najmenej bolestivých a veľmi účinných opatrení.
3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …?
Divadelná krása pre mňa neznamená výpravnú inscenáciu či drahé kostýmy. Divadelnú krásu meriam skôr intenzitou zážitku. Preferujem minimalistické koncepty. Keď sa snúbi vizuálna s textovou, performatívnou a hudobnou zložkou. Keď po predstavení stratím dych.
4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili?
Váhu slova.
5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli?
Páči sa mi učiteľovanie alebo permakultúrne pestovanie, papranie sa v hline.