Známi neznámi (v týchto časoch) – Viliam Hriadel

Počas roka 2020 divadlo na Slovensku oslavuje viaceré jedinečné jubileá  – a paradoxne práve v tomto roku nedostalo patričný priestor nielen na svoj bežný chod a prácu, ale ani na oslavy. Je nám ľúto, že nie je možné odprezentovať čarovný svet divadla v plnej jeho kráse tak, ako si to väčšina umelcov naplánovala. Preto sme sa v TKS rozhodli venovať októbrový cyklus „Známi neznámi (v týchto časoch)“ spomínanej téme.

Hľadali sme intímne výpovede, ako by sa vyznali zo svojho vzťahu k divadlu, tí najpovolanejší… 

Pri tejto príležitosti sme oslovili Viliama Hriadela, bývalého riaditeľa a dlhoročného člena umeleckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine, ktorý popri svojej profesionálnej kariére venoval čas ochotníkom aj ako režisér. Pán Hriadel je známy svojim kultivovaným a priateľským prejavom – po stretnutí s ním sa človeku usmieva duša! Nech sa páči, tu je náš online rozhovor.

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ?

Spomínam si, hoci odvtedy prešlo viac ako šesťdesiat rokov. Vyrastal som v Púchove, kde pri odevnom závode Makyta pôsobil veľmi agilný ochotnícky divadelný súbor, ktorý hrával prevažne v závodnej jedálni na malom javisku, na ktorom sa striedavo premietali aj filmy. V tej dobe patril púchovský súbor v rámci Slovenska k špičkovým. Dodnes si pamätám niektoré mená – Hodoň, Cengeľ, Záleská, manželia Čibenkovci, Jagelka, Zelková… Prvé predstavenie, ktoré som videl, bola historická hra alebo rozprávka, názov začínal Bohatier…, jeho meno som si nezapamätal, ale pre moju chlapčenskú dušu to bol taký silný zážitok, že sa zrejme vtedy nakazila divadelným vírusom.

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote?

Medziľudské vzťahy. Keď som sa v sedemdesiatych rokoch stal členom Divadla SNP /tak sa vtedy SKD Martin volalo/, privítala ma až nečakaná ústretovosť starších kolegov, ktorá bola opätovaná úctou a rešpektom nás mladších. Takmer rodinnú atmosféru potvrdzovali aj viaceré dôverné oslovenia členov umeleckého súboru – teta Naďa /Hejná/, ujo Hečko, papino /Emil Horváth st./, dedo /Štefan Mišovic/. Priateľské vzťahy medzi umelcami, pracovníkmi technicko-dielenského i ekonomického úseku vytvárali priaznivú atmosféru pre tvorivú prácu. Doba sa odvtedy zmenila a zrejme čiastočne aj vzťahy, ale už samotný charakter činnosti divadla si vynucuje, aby „oficiálnosť“ v styku medzi pracovníkmi nebola ani zďaleka taká striktná, ako v iných inštitúciách, organizáciách, podnikoch či úradoch.

3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …?

Pre mňa divadelnú krásu predstavuje tajomná, čarovná moc javiska, jedným slovom – mágia. Nič, len čierny bezodný tunel a v ňom lúč svetla. Nech mi to kolegovia prepáčia, ale je to krásne aj bez dekorácií, kostýmov i hercov…možno môže znieť hudba.

4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili?

Bez šťastia to nejde! Aj keď sa hovorí, že šťastie praje pripraveným, poznal som a poznám veľa veľa hercov talentovaných aj pracovitých, ktorí u nás v martinskom divadle vynikali, boli protagonistami, odišli do iných súborov a buď postupne skončili na malých, epizódnych postavách, alebo znechutení úplne zanechali divadlo. Jednoducho nemali šťastie na režisérov, pridelené úlohy, žičlivosť nových kolegov, trpezlivosť a podporu od životných partnerov. Mohol by som pokračovať napríklad zložením súboru, v ktorom sa ocitnú traja dobrí mladí herci, ale Hamleta bude hrať len jeden. Dvaja, hoci kvalitní, nemali šťastie, režisér ich v tejto postave nevidel, iný môžbyť áno. Na hereckých prijímacích skúškach vás neprijmú, možno pred rokom, alebo o rok, by ste uspeli. Ale tento rok ste nemali šťastie, pedagogickému tímu, ktorý vyberá ročník, sa váš talent nezdá dostatočným. Alebo máte smolu a aj keby z vás niečo bolo, stretli ste sa viacerí uchádzači rovnakého typu. Nemali ste šťastie.

5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli? 

V hľadisku divadla. Ale, vlastne aj diváci sú súčasťou divadelného sveta. Pravdepodobne by som asi bol ostal pri mojej pôvodnej profesii výtvarníka. Takže oblasť výstavníctva, reklamné agentúry, písmo, ilustrácie…?