Známi neznámi (v týchto časoch) – Táňa Pauhofová

Počas roka 2020 divadlo na Slovensku oslavuje viaceré jedinečné jubileá  – a paradoxne práve v tomto roku nedostalo patričný priestor nielen na svoj bežný chod a prácu, ale ani na oslavy.  Je nám ľúto, že nie je možné odprezentovať čarovný svet divadla v plnej jeho kráse tak, ako si to väčšina umelcov naplánovala. Preto sme sa v TKS rozhodli venovať októbrový cyklus „Známi neznámi (v týchto časoch)“ spomínanej téme.

Hľadali sme intímne výpovede, ako by sa vyznali zo svojho vzťahu k divadlu, tí najpovolanejší… 

Dnes sme sa rozprávali s Táňou Pauhofovou, divákmi obľúbenou, i odbornou verejnosťou oceňovanou divadelnou a filmovou herečkou. Od roku 2007 pôsobí ako členka činohry SND, hosťovala aj v iných slovenských divadlách – napríklad v Divadle Astorka Korzo, taktiež sa pridala do radov pedagogóv VŠMU. Už ako dvanásťročná stála pred kamerou v televíznom seriáli Škriatok. Táňa Pauhofová je známa osobnosť, ktorej nie je ľahostajné dianie okolo nás. Nech sa páči, prinášame dnešný rozhovor :

1, Našli by ste v spomienkach svoj prvý kontakt v živote s „doskami, ktoré znamenajú svet“ ?

Vďaka vzácnej pani Dalme (Špitzerovej), ktorá viedla dramatický krúžok na mojej základnej škole, sa nám podarilo naskúšať a na naozajstnom javisku odpremiérovať rozprávku, mohla som mať asi 9 rokov 🙂 Smerodajný však pre mňa nebol samotný kontakt s “doskami”, ako skôr láskavé vedenie tých, ktorí ma k tým naozajstným doskám priviedli. Očarujúca a inšpiratívna pani Dalma, ktorá nás trpezlivo viedla k hravosti a pokore, a môj drahý Maroško Geišberg, pod ktorého ochrannú, prísnu, ale spravodlivú ruku som sa dostala na VŠMU, bez ktorého by som len ťažko dokázala v tomto síce magickom, ale tiež veľmi náročnom svete divadla fungovať. Postupne mi odhaľoval tajomstvá divadelného kumštu a hlavne – vzorom ma učil, čo znamená pravdivosť a aký je význam úprimnej človečiny – nielen na divadelných doskách. Bez nej sú totiž tie “dosky” iba mŕtvym miestom.

2, Je niečo divadelné, čo by ste chceli „nosiť“, alebo „nosíte“ aj v bežnom živote?

Nosím si chápajúceho pozorovateľa a údiv, ktorý môže viesť k poznaniu, minimálne však spôsobuje záujem. A tú spomínanú pokoru, že aj vďaka divadlu môžeme zažiť niečo, čo nás presahuje. A  vedomie tímovosti.

3, Keď sa povie DIVADELNÁ KRÁSA …?

Tak mi napadne zmysel. Očarenie. Odovzdanie.

4, Akú najdôležitejšiu životnú lekciu ste sa vďaka divadlu naučili?

Okrem iného, že všetko môže byť inak, ako si na začiatku myslíme. Že za každými dverami môžu byť ďalšie. Že sa dá skúsiť znova a lepšie. Že to javisku patrí iba na javisko. A že sa netreba brať príliš vážne, aj keď to treba robiť najlepšie ako vieme.

5, Keby ste neboli súčasťou divadelného sveta, kde by sme Vás našli?

V kníhkupectve, hospici, na patológii, v kuchyni, lese, alebo všelikde inde 🙂