Náš Turiec – Kde všade nachádzame „tykadlá prírody“ – DIVIACKE KRUHY

Utorkový podvečer 13.9.2022 patril opäť spojeniu príjemného s užitočným. Spoločná prechádzka nás zaviedla na okraj Diviak, kde sme sa postupne dostali k časti územia DIVIACKYCH KRUHOV.

Územie je vyše 30 km dlhé (od Hornej Štubne po Jazernicu) a široké takmer 6 km a tvorí ho asi 40 kruhov, čiže bezodtokových preliačín v diviackom náplavovom kuželi.

Náplavový kužeľ vznikol v strednom pleistocéne (mindel) v južnej časti Turčianskej kotliny, chaotickým usadzovaním splavenín z Kremnických vrchov a južnej časti Veľkej Fatry vodnými tokmi Turiec, Žarnovica a Dolinka.

Úplnú väčšiu usadenín tvorí andezit a jeho tufy (sopečný popol) v podobe okruhliakov (pôsobenie vodného transportu) s dobre viditeľnou a rôznorodou geologickou štruktúrou (hnedočervený s prímesou krveľa, bledohnedý s prímesou hnedeľa, tmavé kryštáliky pyroxénu). Chaotické usadzovanie spôsobilo, že jemnozrnnejšie časti kužeľa poklesávali a tie hrubozrnnejšie časti vystupovali. Tie poklesávajúce časti sú preliačiny pôdy – „kruhy“ s jedinečnými pôdami (orgnozeme), špeciálnym vodným režimom a osídlením mokraďových rastlinných spoločenstiev a živočíchov.

My sme zamierili k dvom z nich, ktoré sú vyhlásené za CHRÁNENÝ AREÁL. Nachádzajú sa uprostred rozsiahlych poľnohospodárskych polí. Už z diaľky je evidentné, že aj tu sa prejavilo tohtoročné suché a teplé leto. Na území, ktoré je po väčšinu roka zaplavené alebo „podmáčané“ sme mohli kráčať. Aj „domáca“  a pôvodná ostrica vysoká, ktorá vytvára už nám dobre známe „stoličky“ nie je už v dobrej „kondícii“ na toto ročné obdobie. Prezrádzala to jej hnedá farba a olámané steblá a listy nasvedčujúce skoršiemu koncu vegetačného obdobia práve kvôli suchu.

Pôsobením nepriaznivých vplyvov priemyselného poľnohospodárstva ako je odstránenie medzí, veľkoplošná strojová hlboká orba, veterná a vodná erózia, hnojenie a práškovanie okolitých polí sa mení kvalita pôdy a vody a tým aj zastúpenie druhov a spoločenstiev rastlín, živočíchov a ich biotopov. Vzácnu oblasť osídľujú noví “návštevníci“ invazívne a rozpínavé rastliny najmä smlz kroviskový, trstina, chrastnica trsťovníkovitá, pichliač roľný, zlatobyle kanadské a obrovské.

Oblasť je významným migračným koridorom pre vtáky. Na ťahu sa tu zastavujú kulíky, kalužiaky, pobrežníky, kane stepné a močiarne. Svoje potomstvo tu počas jarných a letných mesiacov vychovajú trsteniare, pŕhľaviare, strnádky, trasochvosty žlté. V studených mesiacoch sú zas útočiskom pre kane sivé a  myšiaka severského, ktorí tu zimujú.

Toto staré územie vyvíjajúce sa rádovo 1 000 až 10 000 rokov obývali kedysi hojne, dnes už za optimálnych podmienok žaby (skokany, ropuchy) mloky, užovka obojková, hraboš močiarny, vzácna riasa spájavka. Vysoké ostrice a priestor medzi nimi využívajú zajace, vysoká  a diviačia zver na oddych a spanie.

Diviacke kruhy boli posledným zastavením v rámci projektu Náš Turiec – kde všade nachádzame „tykadlá prírody“. Na spoločných 13 prechádzkach sme postupne navštívili viacero lokalít v našej malebnej Turčianskej záhradke. Videli sme krásu prírody, ale aj jej skazu…Hovorili, ale hlavne sme si ukázali v priestore prejavené procesy deštrukcie, ale aj  možné  konštruktívne, „resuscitačné“ procesy, o ktoré sa postará sama príroda, ale pomôcť jej môže aj ruka ľudská. Tak, ako je rozmanitá a rôznorodá príroda sama, taká sa postupne vytvorila skupinka ľudí okolo tykadiel. Zišli sme sa z viacerých kútov, rôzneho veku, profesií. Spojil nás záujem o našu prírodu ale hlavne zaujímavé a erudované rozprávanie, komentovanie a vysvetľovanie nášho lektora Janka Topercera. ĎAKUJEME všetkým, ktorí ste boli s nami. Náš projekt končí, ale „TYKADLÁ PRÍRODY“ zostávajú…