TuFoTím – Turčiansky fotografický tím – mladý fotoklub, spájajúci skúsených aj začínajúcich fotografov. Na pravidelných stretnutiach si vymieňame skúsenosti, prezentujeme najnovšiu tvorbu, poskytujeme si konštruktívnu kritiku a vzájomne sa povzbudzujeme k lepším výsledkom.
Dali sme sa dokopy, pretože jeden od druhého sa naučíme viac. Nemáme vyhradený žáner ani techniku, každého zaujíma niečo iné a radi skúšame nové veci. Stretávame sa raz do mesiaca. Nekladieme si žiadne konkrétne ciele, ale radi si spoločne:
– tu vymieňame skúsenosti;
– tu zdieľame, hodnotíme a komentujeme svoje čerstvé fotografie;
– tu sa vzájomne vzdelávame a posúvame ďalej;
– tu uvažujeme o spoločných výstavách;
– tu smerujeme k fotocvičeniam v ateliéri aj v exteriéri.
Ak myslíš, že tiež medzi nás patríš,
tak neváhaj a ešte dnes mail napíš!
Zdeno Ziman
Fotografia mi priniesla do môjho života pokoj a je mojou neoddeliteľnou súčasťou. Fotoaparát mám neustále po ruke. Je to moja dalšia končatina tela :-). Drvivá väčšina mojich fotografií je čiernobiela, pretože je to pre mňa najjednoduhšia forma zhmotnenia mojej predstavy bez rušivých elementov. Veľmi rád nachádzam obrazy v obraze. Taktiež rád fotografiou poukazujem na veci nielen pekné, ale aj tak trochu kritické. Sú zobrazené mojím podaním a často nie priamo, ale cez odraz. Napríklad z kaluží v rozbitých chodníkoch. Chcem zaznamenať mesto také aké je. V jeho skutočnej surovosti a nie ako z reklamnej brožúry. Rád sa pohybujem aj v odľahlých častiach mesta do ktorej nezablúdi každý z nás ako sú Martinské strojárne, tankodrom, zberne kovošrotu, pivovar… No a mojou kultovou záležitosťou je figúrka Batmana. Fotografie, i keď sú inscenované, vyjadrujú môj odkaz na daný čas a miesto.
Zuzana Vajdová
Z detstva si pamätám ako mi otec zakazoval fotiť kačky a kvety, vraj míňam film. Dogma bola odfotografovať niekoho z rodiny stojac pred niektorou pamiatkou, značkou, stromom, domom.. Ani neviem, ako sa mi podarilo vymaniť z tohto diktátu. Dnes fotím čo chcem a ako chcem, mám svoj štýl, zmysel pre kompozíciu a veľkú vášeň pre fotografovanie na film.Rada zachytávam atmosféru živých podujatí, no venujem sa aj ateliérovej fotografií a fotografovaniu rodín, ktoré preháňam našim krásnym Turcom. Žijem v Martine s rodinkou od roku 2013. Predtým som pôsobila v rodnej Bratislava, ako fotografka a fotografická lektorka.Robila som a stále robím aj kadečo iné nefotografické, pretože milujem rozmanitosť, cestovanie, prírodu, záhradu a džemy.
Jozef Urban
Fotografia je úžasná vec. Zachytím ňou okamih, ktorý ja chcem. Zobrazím krajinu tak, ako sa páči mne. Absolútna sloboda. Pomáha mi relaxovať, spoznávať nové miesta, nových ľudí. Pomáha mi sebarealizovať sa. Poľudšťuje ma. Skultúrňuje. Veľká vďaka všetkým tým ľuďom, ktorí nám fotografiu vynašli.
Kamil Korecz
Rád cestujem a preto fotím. Cestujem veľa a rád, najradšej vlakom. Vlaky, železnica, to je môj koníček. A aj fotografická spomienka z dovolenky či dokument z prevádzky vlakov môže vyzerať dobre, Okrem príjemnej spomienky môže vyvolať emóciu aj nezasvätenému divákovi. Učím sa ako to dosiahnuť, skúšam sa zlepšiť.
Branislav Valko
Pokec o mne je krátky. Rád fotím vtáky a keď sa pomýlim, tak aj niečo iné… 🙂
Miroslav Štrba
Som dôchodca z Martina, žijúci však prakticky na chate v Čremošnom – so psom a troma mačkami.Rád fotografujem (a čiastočne, hlavne v minulosti, aj filmujem). Fotografia je, však, pre mňa klasicky estetické a nápadité zachytenie reality (na rozdiel od akejsi grafickej kategórie zobrazení imaginárnych kreácii, ktoré len využívajú techniku fotografie).S obľubou (okrem hrania mariáša) cestujem, poznávam svet. Bol som (zhruba) v 70 štátoch. Najradšej chodím na miesta, ktoré nie sú vychytené, preplnené turistami, ale svojou jedinečnosťou ponúkajú nielen výnimočné pohľady, ale aj zážitky.
Evka Pokrievková
Fotenie sa mi veľmi nečakane dostalo do života popri materskej, kde som sa snažila nájsť si nové možnosti sebarozvoja a aj chvíľku oddychu. Experimety začali pri prvom kontakte s foťákom, ktoré mi ponúkli nové a neskutočné možnosti pre fotku. Postupom času, sa to tak samo prehuplo do veľmi príjemnej záľube, ktorá ma napĺňa dodnes. Nevyhýbam sa nijakému foteniu, skúšam všetko ale najradšej fotím deti, milujem tu ich autentickosť a úprimnosť ktorú vedia posunúť.
Mário Veverka
Čím je pre mňa fotografovanie?
… niekedy len na chvíľu ujsť
ani nie pred svetom
lež pred sebou samým.
Do vánku nechať dušu uletieť,
vnoriť sa do krehkých stebiel trávy
a pri tónoch, z hrdiel vtáčích lúdených
smieť aspoň na chvíľu zabudnúť.
Potom môcť oči otvoriť,
a splna pľúc sa zeme nadýchať
a okamih, ten svetlom maľovaný
na veky zvečniť, zvečniť na pamäť.
