Známi neznámi (v týchto časoch) – Marcel Páleš

Milí naši priaznivci, pripravili sme pre vás sériu krátkych rozhovorov so zaujímavými, známymi ľuďmi. Oslovili sme našich kamarátov, známych, spolupracovníkov a radi by sme vám aj týmto spôsobom sprostredkovali známe osobnosti z trochu inej strany, ako ich bežne poznáme. Položili sme im zopár zdanlivo jednoduchých otázok – tentokrát zameraných na letné témy.

Dnes prinášame rozhovor s Marcelom Pálešom, dramaturgom a moderátorom RTVS (Rádio Regina), človekom, ktorý vie majstrovsky narábať so slovom v éteri, ale aj na papieri. Rytier slova s rytierskymi spôsobmi i v bežnom živote. Nech sa páči, zalietajte si jeho myšlienkami spolu s nami.

1, Keď sa plavíte vo svojich myšlienkach, o čom najčastejšie snívate?

Teším sa už hneď z prvej Vašej otázky a ďakujem za ňu. Je originálna, lebo nie je každodenná. Pestrofarebné plavby myšlienkami mám rád. Neraz z toho vzniknú dobré nápady, ktoré potom rozviniem úvahou, prózou alebo poéziou. Prípadne prostredníctvom práce v rozhlase. O čom najčastejšie snívam? Keď tak uvažujem, keďže jednoznačnú odpoveď na to nemám, prichádzam na to, že ide o viacero rovín snívania – či už som zasnívaný o niečom aktuálnom, na čo sa teším, resp. čo mám za cieľ, alebo snívam, naopak, o dlhodobých plánoch-cieľoch, alebo len rozvíjam určitý nápad a snívam o jeho úspešnej realizácii. Motívom môže byť rodina, literárna tvorba, rozhlasová práca, prehlbovanie poznatkov v rodokmeni, priatelia, organizovanie kultúrnych podujatí, jašenie sa s malým synom atď. To sú také skôr praktické a všedné záležitosti. Potom je tu rovina abstraktnejšia, kde sa často chopím nejakého navonok všedného detailu, ale rozvíjam ho nevšedne a teším sa, že mi do myšlienok nikto nevidí, lebo by ma mal za čudáka.

2, Ktoré slovesá by ste priradili k letu?

K letu myšlienok? 🙂 S lietaním myšlienok sa mi spája spomínaná pestrofarebnosť – čiže slovesom by mohlo byť pestrofarbenie (myšlienok), lebo lety myšlienok, to je hotový vesmír – hlboký, nepoznaný, vždy pripravený prekvapiť a ponúknuť čosi tajuplné, nové, fascinujúce, farebné a pestré. Ale keďže viem, že ste mysleli leto ako ročné obdobie, tak… Tak by som odpoveď smeroval k slovesu slnenie. Slniť sa zvonka aj zvnútra. Vyfarbiť si tak svet zvonka aj zvnútra (myšlienkovo) slnkom. Mám rád aj slnečné spomienky na letné časy. Tých mám azda viac ako na nejaké zimné chvíle. A ktorými slovesami sa ešte dá slniť? Toho by sa našlo! Radšej to ani nejdem rozmieňať na drobné.

3, Aká vôňa sa vám spája s letom?

Opäť mi nemožno hovoriť len o jednej jedinej voľbe. Od vône slnka až po vôňu sena.

4, Máte nejaké letné zvyky, ktoré dodržiavate?

Nezvyknem dodržiavať letné zvyky, lebo nijaké špeciálne, čiže vyhradené na dodržiavanie nemám. Keď mám možnosť, rád sa vyzujem. Nemyslím tým ale vyzutie sa z Vašej otázky, ale vyzuť si obuv. Napríklad cítiť iba trávu (takú ozajstnú, nie ľahkú drogu), teda zem pod nohami. A k tomu patrí aj pohládzanie bosých nôh slnečnými lúčmi. A podobné zvyky…

5, Čo alebo koho vám leto prináša/prinieslo do života?

Ak myslíte leto ako také, teda ktorékoľvek leto môjho života, tak azda by som sa v odpovedi pohyboval niekde medzi priateľmi, láskami-neláskami, rodinou, zážitkami, brigádami a prácou, výletmi, záujmami a nezáujmom o ničnerobenie.

6, Ktorú svoju letnú dovolenku by ste „sfilmovali“ a prečo?

Našlo by sa viacero podnetov. Opäť by išlo o chvíle s priateľmi či rodinou. Napríklad dovolenky pri mori. Prvých vyše dvadsať rokov života som pri mori nikdy nebol. Keď som si na čosi také potom zarobil a zašiel k moru s priateľmi, bolo to miestami možno aj na sfilmovanie. Len rozmýšľam, či by to išlo žánrovo ku komédii, alebo k dokumentárnej zlátanine. Našli by sa však aj také slušnejšie žánre typu rodinný film, to by bolo viacero prázdninových chvíľ s rodinou. Už len samotný odchod na dovolenku u nás niekedy pripomína rodinku z jedného z mojich obľúbených filmov Sám doma 2. Ale mojej manželke to nehovorte…

7, Kde vo svete alebo na akom mieste sa cítite ako doma?

Napríklad Poltár a Banská Bystrica, ale okrem toho sa nájdu rôzne ďalšie miesta, ktoré som navštívil opakovane a prirástli mi k srdcu. Trebárs aj Slnečné pobrežie v Bulharsku či neďaleký ostrov Nessebar. Oázou pokoja a ostrovom krásnych spomienok aj myšlienok je pre mňa tiež mestský park v Banskej Bystrici, pri ktorom som ako vysokoškolák býval päť rokov a každodenne cezeň prechádzal. Býval som v ňom spokojný, i keď som priamo v ňom nebýval. Obývaný vtákmi, ich štebotom a poéziou chvíle.

8, Čo pre vás predstavuje slovo PRÍSTAV?

Nuž a tu sa dostávame opäť k plavbe myšlienkami. Pretože už aj samotné slovo prístav je pre mňa východiskom, aby som sa pustil na plavbu myšlienkami. Tak ja Vám teda skúsim rozpísať prvých tisíc myšlienok, ktoré mi napadnú pri slove prístav. Začnime prístavom ako miestom, kam sa človek rád vracia – to je môj rodný Poltár (i keď som sa oficiálne narodil v Hnúšti, ale len narodil – z nemocnice som šiel domov do Poltára a odtiaľ sa vybral do sveta až po dvadsiatke), to je môj súčasný domov Banská Bystrica, to sú ľudia, u ktorých mám svoje miesto, nech už sa nachádzajú kdekoľvek… A teraz si dám pauzu, po ktorej budem pokračovať. A tou pauzou môžu byť káva a kniha – ďalší môj prístav pokoja.